Môj príbeh

Premena pre mňa znamená návrat k sebe.

Dlho som hľadala odpovede najmä vonku. V knihách, u odborníkov, v tom, čo bolo overené, napísané čierne na bielom a čo nám malo hovoriť, ako veci fungujú.

Lenže život mi postupne ukazoval, že nie všetko, čo dáva zmysel na papieri, zapadne aj do bežného života.

Mojím skutočným kompasom sa stali moje deti, vzťahy, práca, spolupráce a situácie, ktoré ma nútili pozerať sa hlbšie. Odhaľovali moje silné stránky, ale aj tie slabé. Ukazovali mi, čo funguje, čo už nie, kde sa sama strácam a kde sa potrebujem zastaviť.

A stále ma vracali k jednej otázke: Čo je za tým?

Prečo dieťa reaguje práve takto? Prečo sa vo vzťahoch opakujú rovnaké situácie? Prečo niečo viem, rozumiem tomu, a napriek tomu v skutočnom živote reagujem úplne inak?

Najväčšími učiteľmi sa pre mňa stali práve moje deti. Pri nich som začala vidieť, že nevnímajú iba naše slová. Vnímajú spôsob, akým žijeme, ako reagujeme, čo si dovolíme, čoho sa bojíme a aký vzťah máme sami k sebe.

Moje deti ma stále vracali k sebe.

Práve z tejto cesty postupne vznikli moje obrazy, záhradný domček a neskôr aj knihy Panda Brunko a svet emócií a DYS – Lekcia pre mamu.

Nie sú výsledkom jednej naučenej metódy. Vyrástli zo života, z pozorovania, hľadania súvislostí, vlastných chýb, zmien a z odvahy postupne veriť aj vlastnému vnútornému kompasu.

Možno práve toto pre mňa znamená Majstrovstvo duše – neprestať sa učiť od sveta okolo seba, ale pri tom všetkom sa vždy dokázať vrátiť späť k sebe.

Slávka